Vianočné prianie

 21.12.2018

Paradox  Vianoc

"Všetci sa rodíme, aby sme žili," píše Fulton J. Sheen v Živote Krista, " len Boží Syn sa narodil, aby prišiel zomrieť. Smrť bola cieľom jeho života, poklad, ktorý hľadal." Ježiš sa narodil, aby svojou smrťou premohol našu smrť, a tak už v jeho narodení cítime závan aj pre nás do večnosti otvoreného neba. Vďaka Ježišovmu narodeniu život nekončí hrobom - aj to vysvetľuje neustále fascinujúcu silu Vianoc.

Ježišovo narodenie sprevádzalo množstvo paradoxov. Krásne ich vystihuje už spomínaný Fulton J. Sheen.

Keď sa Mária pozrela na Dieťa vo svojom náručí, pozerala sa "dole" na nebo. V najšpinavšom mieste na svete - v maštali - sa narodila Čistota. On, ktorého neskôr umučili ľudia, správajúci sa ako zvieratá, sa narodil medzi zvieratami. On, ktorý o sebe povedal, že je  "živým chlebom, ktorý zostúpil z neba", bol uložený do jasieľ, do ktorých sa dáva pokrm. Pred stáročiami sa Židia klaňali zlatému telaťu a Gréci oslovi. Ľudia sa pred nimi skláňali ako pred bohmi. Teraz je tu prítomný aj vôl, aj osol a skláňajú hlavu pred svojím Bohom, aby vykonali nápravu.

Boží Syn bol pozvaný, aby ako človek vstúpil do sveta zadným vchodom. Vyhnaný zo zeme, narodil sa pod jej povrchom. V určitom zmysle bol prvým "jaskynným človekom", zaznamenaný v našej histórií. Tam otriasol zemou až od základov. Narodil sa v jaskyni a preto každý, kto ho chce uzrieť, musí sa skloniť. Úklon je znakom pokory. Pyšní sa odmietajú skloniť a preto im Boh uniká. Ale tí, ktorí sklonia svoje ego a vstúpia, zistia, že nevošli do jaskyne, ale do nového vesmíru, v ktorom dieťa sedí v lone matky a v rukách drží svet.

Jasle a kríž sú dva protipóly Spasiteľovho života! Prijal jasle, lebo v hostinci nabolo miesto. A prijal kríž, lebo ľudia vyhlásili: " Tohto nechceme za kráľa." Nechcený pri príchode na svet, odmietnutý pri odchode z neho, na začiatku vložený do cudzích jasieľ a na konci do cudzieho hrobu. Po narodení ho zavinuli do plienok, do hrobu ho tiež uložili v plátne - odev je symbolom ohraničenosti, ktorou potlačil svoje božstvo, keď na seba vzal podobu človeka. Už vtedy niesol svoj kríž - jediný kríž, ktorý unesie aj dieťa, a to kríž chudoby, vyhnanstva a ohraničenosti. Už vtedy plnil odkaz, ktorý spievali anjeli na betlehemských vŕškoch: "Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán." Božie Dieťa tu našli dve kategórie ľudí: pastieri a mudrci, prostí a učení: tí, čo vedeli, že nevedia nič a tí, čo vedeli, že nevedia všetko. Dokonca ani Boh nemôže povedať pyšnému čokoľvek. Iba pokorní môžu nájsť Boha!

V chudobnom Dieťati, ktoré s chudobnými obetnými darmi priniesli chudobní ľudia, Simeon objavil bohatstvo sveta. Reakcia človeka na Božiu prítomnosť bude skúškou: buď vyvolá odpor sebcov, alebo ich podnieti k obnove a zmŕtvychvstaniu. Kristus nemôže vojsť do srdca bez toho, aby ho neočistil a nerozdelil, v jeho prítomností srdce odhalí svoj postoj k dobru a svoj postoj k Bohu. Pôsobil ako slnko, ktoré keď svieti na vosk, robí ho mäkkým a keď svietí na blato, robí ho tvrdým. Dieťa priľlo umrieť, nie žiť, lebo jeho meno bolo "Spasiteľ".


Zoznam aktualít :