Kňazi a rehoľnice z farnosti


Kňazi, rehoľné sestry – farári a  rodáci 


Odkaz na:

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Rehoľné sestry z Mníška nad  Popradom

Kňazi - rodáci


  Kňazi pôsobiaci vo farnosti
 

      Prvým farárom od zriadenia rímskokatolíckej farnosti v Mníšku nad Popradom bol:

   01. P. Štefan Veterányi,  z  rehole  piaristov.  Pôsobil  vo farnosti  v rokoch  1787 – 1816. Zomrel 26. apríla 1816  v Mníšku nad Popradom a je pochovaný v drevenom kostole v Hraničnom. 

Druhým kňazom pôsobiacim na Mníšku nad Popradom bol:

   02. Jakub Eugchneyer (1816 – 1819).

Ďalej nasledovali:

    03. Martin Smolen (1818 – 1824)
    04. Jozef Kresťanko (1824 – 1829)
    05. Jozef Kohauth (1829 – 1832)


    06. Štefan Hents (1832 – 1838),

rodák zo Sp. Podhradia, ktorý aj v Mníšku zomrel ako 32-ročný, pochovaný je za kostolom.

     07. Pavel Sronka (1838 – 1840)
     08. Jakub Vitkay (1840 – 1846)
     09. Jozef Hovanec (1846 – 1854)
     10. Ján Kostka (1854 – 1859)


     11. Wilhelm Vajhand (1859 – 1872) 

   14. septembra 1869 na sviatok Povýšenia sv. Kríža bol posvätený novopostavený kamenný kosto, ktorého stavba začala v roku 1848.

     12. Karol Klug (1872 – 1880)


     13. František Háber  (1880 – 1897)

   Zaviedol medzi veriacimi modlitbu ruženca. Bojoval proti alkoholizmu. Venoval sa gazdovaniu a poľovníctvu. 


     14. Štefan Andrášovsky (1897 – 1903)

   Má vedľa kostola pochovanú sestru, ktorá mu viedla domácnosť.

     15. Rudolf Wágner  (1903 – 1924)

   Bol tu aj počas I. sv.vojny. Ku fare bola pristavená kuchyňa a v kostole položená keramická dlažba. Venoval sa rybárčeniu. Preložený do Kolačkova.


     16. Jozef Bruššák  (1924 – 1927)

   Rodák z Hladovky, prešiel ako 35-ročný kaplán. Veriaci z Ameriky poslali peniaze na nové dva zvony a nový organ. Avšak čoskoro sa dostal do sporu s veriacimi a bol preložený do košickej diecézy. Pochovaný je v Rychvalde. 
 
    17. František Maguth (1927 – 1934) 

   Narodený 05.12.1900 v Hrabušiciach. Študoval na gymnáziu v Podolínci, v Levoči, v Rožňave a v Košiciach, kde aj maturoval. Po maturite študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Po ukončení štúdií bol 29. júna 1923 biskupom Jánom Vojtaššákom vysvätený za kňaza. Jeho prvým kaplánskym miestom bola Veličná. Postupne bol od roku 1924 kaplánom v Námestove, od 1926 kaplánom v Poprade a od 01. júla 1927 farárom v Mníšku nad Popradom, odkiaľ bol roku 1934 preložený za farára do Novej Ľubovne, kde pôsobil až do svojej smrti - 25. júna 1962. Pochovaný je v Novej Ľubovni.

   Jeho brat Jozef tu pôsobil ako kantor. Prišli k nemu jeho rodičia aj sestra Anna. Venovali sa včelárstvu.
   V roku 1927 sa tu konali misie aj birmovka. V roku 1933 jedna ovca stála 60 korún. Za to sa dal kúpiť 1 pár topánok alebo 30 kg múky. Krava stála 700 korún. Na chalupu trebalo predať 7 kráv.
   Dňa 07. júna 1933 bola opäť birmovka. S biskupom J. Vojtašššákom prišiel aj kanonik Dr. Jozef Tomanóczy.

    18.  Štefan Zvada (1934 – 1939)

   Narodený 20. augusta 1904 v Liptovskej Štiavnici. Študoval na gymnázium v Ružomberku, kde aj maturoval. Posvätnú teológiu vyštudoval v Spišskej Kapitule. Ordinovaný bol 29. júna 1931. Po vysviacke za kňaza sa stal kaplánom v Lokci a zároveň výpomocným duchovným vo farnosti Krušetnica. Od roku 1933 bol kaplánom v Tvrdošíne na Orave. V roku 1934 sa stal farárom v Mníšku nad Popradom. Po piatich rokoch bol preložený za administrátora do Nižnej Šuňavy a od roku 1940 sa stal farárom v Liptovskom Svätom Ondreji. V roku 1950 sa stal podobne ako stovky ďalších slovenských biskupov, kňazov a laických veriacich – justičnou obeťou vykonštruovaných politických procesov. Po návrate z väzenia a amnestii pôsobil krátky čas vo farnosti Malužiná na Liptove. Väzenské útrapy sa veľmi kruto podpísali na jeho zhoršenom zdraví, preto sa žiadal predčasne roku 1969 na odpočinok. Až do svojej smrti 08. augusta 1975 žil v rodnej Liptovská Štiavnici,  pochovaný je v obci Malužiná na Liptove.

   V roku 1938 dochádza k zániku katolíckej ľudovej školy. Dôvod - hádky medzi ľuďmi o príspevky na chod školy. Bola zriadená štátna škola v chátrajúcej budove, kde predtým bývali fabrickí a lesní robotníci. Nachádzala sa na ľavej strane potoka smerom na Hraničné, pod Kovaľovkou. V škole za farou bola zriadená kultúrna sieň - kultúrny dom.
  
      19. Jozef Kubina (1939 – 1962+)

   Narodil sa 09. novembra 1911 v Odoríne. Gymnázium navštevoval v Spišskej Novej Vsi, kde aj maturoval. Teologické štúdiá absolvoval v Spišskej Kapitule v rokoch 1930 – 1935. Ordinovaný bol 10. februára 1935 spišským biskupom Jánom Vojtaššákom a hneď nato sa stal kaplánom v Levoči, kde pôsobil tri roky. Roku 1938 sa stal kaplánom v Spišskej Belej, o rok sa stal administrátorom farnosti Mníšek nad Popradom a po roku tam aj farárom. Zomrel vo veľmi mladom veku 25. februára 1962, na komplikácie po ruptúre apendixu. Pochovaný je v Mníšku nad Popradom ako jediný z farárov, ktorí v tejto farnosti pôsobili. Cirkevné pohrebné obrady vysluhoval popradský dekan Šimon Záhora.
   Jozef Kubina prežil vo farnosti Mníšek nad Popradom temer celé svoje kňazstvo. Podarilo sa mu odučiť ľudí od rôznych povier a nasmerovať ich na správnu orientáciu kresťanského života. Zjednotil farnosť a zasial dobré semeno budúcich kňazských a rehoľných povolaní, za čo sú mu mnohí jeho bývalí farníci vďační. Tešil sa, že pod jeho duchovným vedením vystúpi k oltáru vôbec prvý kňaz z tejto farnosti Štefan Živčák. Nedožil sa však tejto radosti. Zomrel 25.februára 1962 v nemocnici v Spišskej Sobote, teda štyri mesiace pred jeho vysviackou. Pochovaný bol za malej účasti duchovných, pretože zima bola bohatá na sneh a nedalo sa sem dostať. Pochoval ho Vsdp. Štefan Záhora, dekan z Popradu.

   Previedol rozsiahle opravy kostola a fary po skončení ničivej vojny. Fabián Gontkovič vyhotovil nový misijný kríž, opravil Boží hrob. Franek Polanský postavil v lodi kostola štvrtý oltár – sv. Františka z Asissi. Vnútri bol umiestnený sádrový betlehem, ktorý zakúpil v Nitre pán Ján Dlugoš Kuroš za 1 100,- korún. Fabián Gontkovič a František Polanský vyhotovili novú trojdielnu spovedelnicu.
   Dňa 01. júna 1942 sa konala v Mníšku kongregácia – kňazská rekolekcia.
   Dňa 22. mája 1944 sa konala vo farnosti birmovka. Veriaci postavili bránu a vítali J.Exc. biskupa Jána Vojtaššáka. Reč predniesol Viktor Ferenc – notár, kyticu kvetov podala žiačka Števka Živčáková. Mládenci, financi a žandári vytvorili špalier až ku kostolu.
   Od roku 1944 má kostol a fara elektrinu, ktorú zadarmo dodáva Ján Brunovský st., z mlyna a parnej píly. Kňaz Jozef Kubina vysvätil v Mníšku nový cintorín 26.12.1946, v Hraničnom 17.02.1947.
   V októbri 1947 sa konali týždenné ľudové misie. Viedol ich redemptorista P. František Kop zo Starých Hôr.
  Dňa 14.08.1948 bola veľká povodeň, ktorá strhla aj kostolníka Tomša Imricha z Pilhova. Zachránil sa na plávajúcom dreve až za Hanušovom (Poľslo).
   Dňa 13.06.1949 sa konala birmovka. V roku 1961 bola obec eletrifikovaná. Bol vymaľovaný farský kostol. 

 
     20. Ľudovít PiovarčíMons. (1962 – 1977)

   Narodil sa v roku 1933 v Malužinej. Teológiu vyštudoval na CMBF v Bratislave (1952 – 1956). Po smrti mníškovského farára Jozefa Kubinu roku 1962 sa stal jeho nástupcom. Svoje plodné účinkovanie vo farnosti Mníšek nad Popradom začal 25. marca 1962 na sviatok Zvestovania Pána, kde pôsobil do 31. decembra 1977, 1978 - 1987 - správca farnosti Nová Ľubovňa, 1981 - 1987 - prodekan dekanátu Stará Ľubovňa, 1987 - 1995 - správca farnost Stará Ľubovňa, 1987 - 1998 správca   Staroľubovnianskeho dekanátu, 1990 - 1991 sudca cirkevného súdu.
   Mimoriadne sa angažoval v záchrane sakrálnych aj kultúrnych pamiatok. V rokoch 1973 – 1974 osobne i odborne garantoval prestavbu dreveného kostola vo filiálke Hraničné od základov. Štvrtého januára 1994 ho Svätý otec Ján Pavol II. menoval kaplánom Jeho Svätosti – monsignorom. 1995 - 2008 farár v Kolačkove, od 2008 na dôchodku v Kolačkove, kde 11.08.2014 zomrel.

   Dňa 08. júla 1962 mal primície Štefan Živčák, rodák z Kačeho. Kázal mu ThDr. Alojz Miškovič.
V roku 1964 bol farský kostol pokrytý pozinkovaným plechom. Ku koncu roku 1965 bol opravený organ vo farskom kostole. V roku 1968 bol zavedený v kostole rozhlas. V júli sa začalo s opravou omietky kostola. Celá sa osekala, dala sa omietka nová a na ňu brizolit. Z lešenia sa namaľovala aj strecha kostola.
   V rokoch 1972/73 prebiehala rekonštrukcia a otočenie kostola v Hraničnom. Dňa 09. júla 1972 bola vo farnosti birmovka po 23 rokoch. Udelil ju Jozef Ligoš, spišský ordinár.
   Dňa 17. júna 1973 mali v Mníšku primície dvaja rodáci – Peter Fidermak a Krištof Baláž.
   Dňa 16. júna 1974 mal primície miestny rodák Andrej Imrich. Kazateľom bol tunajší rodák Peter Fidermak, kaplán v Likavke.
   V roku 1976 bola vyrobená druhá spovednica do kostola, ktorú zhotovili Ondrej Dulák a Tomáš Ščurka.

 
     21. Tadeáš Mikuláš Kráľ (1978 – 1979)

   Narodil sa v roku 1946 v Hrboltovej, toho času kaplán v Poprade. 01. januára 1978 sa stal správcom farnosti v Mníšku nad Popradom. Dňa 12. septembra odchádza Vdp. Kráľ do farnosti Dovalovo.

   Dňa 18. júna 1978 vysluhuje sviatosť birmovania Vsdp. Štefan Garaj, spišský ordinár. Do fary a kostola bolo zavedené nové elektrické vedenie. 


      22. Štefan Janík, SVD (1979 – 1986)

   Narodený v roku 1925 v Liptovskej Tepličke, kaplán v Spišskej Belej. 
Od 01. októbra 1979 sa stal správcom farnosti v Mníšku nad Popradom, kde pôsobil do 01. októbra 1986.

   Vymieňali sa dvere v kostole aj farskej budove. Vyhotovil ich pán Emil Matfiak. Pomáhali Štefan Fedorek, Ján Imrich, Dominik Dlugoš a bohoslovec Fero Dlugoš.  V novembri 1980 sa vymenili všetky okná v kostole. Vyrobil ich Emil Matfiak so synom a Tomáš Ščurka. Taktiež sa opravoval a ladil organ. Previedla sa elektrifikácia dvoch zvonom.
   V lete r. 1981 sa urobilo oplotenie okolo celého kostola. Murárskych prác a pri výkope základov sa zúčastnili takmer všetci chlapi z Mníška. Majstrami boli Štefan Fedorek a Pavol Imrich. Na oplotenie sa minulo asi 14 ton cementu, 12 áut štrku a množstvo kameňov, ktoré veriaci podovážali. Niekedy pracovalo 40-50 chlapov. Hrubé práce boli za dva týždne hotové.
   V roku 1982 boli rekonštruované všetky oltáre. Najviac bol poškodený oltár Ružencovej PM. Vyrábali sa nové menzy aj schodíky. Najviac pracovali Emil Matfiak st. a ml., bohoslovec Fero Dlugoš, Roman a Tomáš Ščurka.
   V roku 1983 bol vymaľovaný interiér kostola. O očistenie starej mastnej omietky sa zaslúžil aj bohoslovec Milan Matfiak. Zvlášť obetavý bol maliar Jozef Osvald z Lackovej. Pomáhali mu učni Repkovci z Novej Ľubovne. Pavol Milkovič maľoval obrazy sv. Svorada a Božské Srdce nad priečelím v lodi. Rodina Jána Baláža maliarov ubytovala a poskytovala im raňajky.
   Dňa 24. júna 1984 sa konali primície tunajšieho rodáka Františka Dlugoša. Kázal mu Vdp. Peter Fidermák, miestny rodák.
   Dňa 16. septembra 1984 na odpustovú slávnosť sa konala sviatosť birmovania. Udelil ju Vsdp. Štefan Garaj, spišský ordinár. Okrem toho požehnal novo vymaľovaný kostol.
   Dňa 10 júla 1988 mal primície novokňaz Milan Matfiak. Kazateľom bol Vdp. Andrej Imrich, farár v Trstenej.

 
      23. Jozef BarillaMgr., (1986 – 1988)

   Narodený v roku 1957 vo Vikartovciach.
Ako kaplan prišiel do Mníška  01. októbra 1986 zo Spišskej Novej Vsi. Venoval sa pastorácii rodín v dedine aj po lazoch.
   Dňa 31. decembra 1988 bol preložený do Ludrovej.
 
      24. Michal Lipták, Mgr., (1989 – 1998)

   Narodený 12.12.1951 v Zemplínskych Hámroch - Ľubica, ordinovaný 28.06.1975, 1975 - kaplán Liptovská Lúžna, 1977 – 1980 - správca farnosti Lechnica, 1980 - kaplán Markušovce, 1981 - správca farnosti Liptovské Matiašovce, od 01.07.1989 - správca farnosti Mníšek nad Popradom, kde úspešne pôsobil do 01. júla 1998. 1998 –  farár Poprad - Spišská Sobota.

   Zapísal sa ako pracovitý, duchovne zrelý kňaz, maliar a staviteľ novej farskej budovy. Tá bola dokončená a skolaudovaná 12. mája 1992. Dal zreštaurovať sochy – Prebolestnú Pannu Máriu a sv. Jána apoštola. Vo svätyni kostola dal novú granitovú podlahu. Nový obetný stôl, dedes, ambo a sedadla pre miništrantov. Tie navrhol a vyrobil akademický sochár Martin Barnáš z Kežmarku.
   Dňa 11. júla 1992 bol v Spišskej Kapitule vysvätený na pomocného biskupa Andrej Imrich, dovtedy generálny vikár a farár v Spišskom Podhradí. Hlavným svätiteľom bol Mons. František Tondra, spišský diecézny biskup.
   Dňa 06. novembra 1993 bol pohreb tunajšieho rodáka, kňaza Štefana Živčáka. Zomrel ako 55-ročný na leukémiu. Dňa 21. júna 1997 boli vysvätení na kňazov dvaja rodáci – Andrej Dulák a František Dudiak. Primície mali vo farskom kostole.

 
      25. Pavol Kubičár, Mgr.,  (1998 – 2001)

   Narodený 01.02.1972, rodák zo Spišskej Novej Vsi, syn Pavla Kubičára, medzinárodného rozhodcu vo vodnom lyžovaní, ordinovaný 21.06.1997 v Tvrdošíne, 21.06.1997 - primičná svätá omša Spišská Nová Ves, 1997 - 1998 - kaplán Spišské Podhradie, 01.07.1998 - 01. 07. 2001 - administrátor Mníšek nad Popradom. Odišiel do Rakúska - diecéza Feldkirch.

   Bol nadaný hudobník, hral na gitaru a na klavír, čo učil aj deti. Zaviedol pravidelné čítania lektoriek v nedeľu a sviatky. Organizoval výlety s deťmi a mádežou. 
 
      26. Pavol Slotka, Mgr., (2001 – 2014) 

   Narodil sa 24.12.1972 - Liptovské Sliače. Ordinovaný 21.06.1997 v Spišskej Kapitule, 22.06.1997 - primičná svätá omša Sliače pri Ružomberku, 1997 - 1998 - kaplán Dolný Kubín. Ako správca farnosti v Zuberci. Potom rok na základnej vojenskej službe. Rok bol kaplanom v Letanovciach. Dd 01.07.2001 - administrátorom farnosti Mníšek nad Popradom do 07.07.2014. Autor: Dejiny farnosti Sliače pri Ružomberku, diplomová práca, Spišská Kapitula 1997.

   Hneď v júli 2001 bola veľká povodeň, keď sa zosunulo 300 metrov svahu na cestu v časti Mestečko-Kače. Urobilo sa nové osvetlenie kostola – Fidel Fidermak so synom Ondrejom.
   V roku 2003 maľovali strechu kostola Vladimír a Jozef Činčila, Michal Petriľák a Daniel Sok. V roku 2005 sa konala oprava organa – Emil a Peter Masiarik.
   V roku 2007 bol nainštalovaný elektrický pohon zvonov firmou Elmont – Albín Ivák. Urobili aj ozvučenie kostola. V roku 2008 sa zabetónovali nové schody do kostola. Urobil to Peter Dudiak s pomocou svojich synov a manželky. V tom istom roku sa osadili elektrické žiariče do kostola a ventilácia do stropu. Otvory do stropu urobili ochotní farníci Jozef a Stano Baláž, Pavol Živčák so synom Tomášom.    V roku 2009 bolo treba vymeniť celú strešnú krytinu na fare, lebo keď pršalo, kvapkala na schodišti voda. V tom istom roku sa vymenili v kostole staré lavice za nové. Zaobstaral ich Štefan Matfiak z Holandského kostola v Haagu. On ich odkúpil a daroval nášmu kostolu.        Pod chór, kde bol Boží hrob (preložený do ľavého bočného oltára s obrazom Ružencovej PM so sv. Dominikom), sa umiestnila chladnička pre zomrelých. Vymedzený priestor nahrádza Dom smútku.
   V roku 2010 bol vymaľovaný celý interiér kostola firmou VMV Podolínec. Dňa 04. júna 2010 postihla obec ďalšia veľká povodeň. Rieka Poprad odplavila a zničila 2 km cesty smerom na Medzibrodie, v časti Pilhovčík 1,5 km. (Hodno pripomenúť, že silný lejak spôsobil povodeň aj dňoch 07.- 09. júla 1997 – bola zaplavená Rajšuľa; a 04. augusta 1997, následkom čoho zomrela Mária Kuzárová – Božena, keď sa na dom zviezol svah.)
  V roku 2011 boli obnovené terasa a verejné záchody, taktiež napojený nový vodovod vďaka Petrovi Gontkovičovi. Z dotácii z ministerstva financií sa zateplila celá farská budova a na poschodí sa osadili nové eurookná – vyrobil ich Marek Imrich. Opravovali sa okenné mreže na fare, osadil sa železný prístrešok nad vchodom kostola, položila sa nová dlažba pred farou, opravila sa cesta do lesa.      
   V roku 2012 Ján Sivoň zo Sihelného vyrezal drevený betlehem do kostola (foto - TU). Okrem tejto práce treba spomenúť rôzne chrámové vystúpenia pozvaných zborov v kostole, výlety do Slovenského raja, na Oravu, púť do Krakova, duchovnú obnovu a dobré vzťahy so susednou farnosťou v Poľsku – Pivničnou.

       27. Dušan Kubica, Mgr.,  (2014 - )

   Nar. 14.10.1972, rodák z Hladovky. Bol vysvätený 21.06.1997 v Tvrdošíne. Primície mal v Hladovke 28.06.1997. Od 01.07.1997 do 01.10.1998 pôsobil ako kaplán v Starej Ľubovni. Po absolvovaní zákl. voj. služby v Martine pôsobil od 01.10.1999 ako kaplán v Nižnej na Orave. Ako správca farnosti v Pucove.  01.07.2002 sa stal správcom farnosti, administrátorom v Pucove na Orave. Do našej farnosti bol ustanovený za farára 08.07.2014.

   „Boh sa zastavil v Mníšku nad Popradom“ - týmito slovami sa začali ľudové misie v našej farnosti v dňoch 30.10. – 06.11.2016.  Viedli ich pátri misionári SVD – Ján Kušnír a Thomas Tunulg, pôvodom  z Indonézie. Bol to milostiplný čas pre všetkých veriacich. Na sv. omšiach a prednáškach sa zúčastňovalo veľké množstvo ľudí. Nečudo, veď posledné misie sa u nás konali v roku 1941 (foto - TU).
   V roku 2018 bol kompletne zreštaurovaný organ a v októbri posvätený a skolaudovaný. Opravu previedla firma pána Petra Franzena.
 
  S pomocou Božou a štedrými ľudskými rukami sa v roku 2020 podarila kompletná rekonštrukcia strechy kostola. Najskôr sa rozhodovalo, že sa pôvodný plech len namaľuje, no stav strechy nedovoľoval iba zmenu krytiny strechy, ale jej kompletnú renováciu, vrátane krovu. Plech, ktorý tvoril krytinu strechy, bol na niektorých miestach prehrdzavený, čo bolo príčinou preniku vody na konštrukciu strechy. Trámy starej strechy boli čiastočne spráchnivené, preto najviac poškodené časti sú nahradené novým rezivom.  Z pohľadu do budúcnosti a trvácnosti medeného plechu padla voľba na meď, aj napriek vyššej finančnej náročnosti. Rekonštrukciu previedla firma Švestav s.r.o. – Brezovička. Vymaľovala sa fasáda kostola. Súbežne s touto maľbou prebiehala maľba kostola v Hraničnom (foto - TU).
   3. august 2019 ostane hlboko zapísaný v pamäti mnohých Mníškovčanov. V obci Mníšek nad Popradom sa konalo prvé stretnutie rodákov obce. Slávnosť začala v miestnom kostole, Povýšenia sv. Kríža, svätou omšou. Okolo oltára sa zhromaždilo všetkých desať kňazov rodákov, traja kňazi hostia a osem rehoľných sestričiek, rodáčok.  Svätú omšu celebroval taktiež miestny rodák Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský biskup. Kázeň predniesol Mons. František Dlugoš, levočský dekan. V tomto roku sa náš kostol „dožíva“ 150 rokov od svojho dokončenia a požehnania. Túto myšlienku výročia chrámu reprezentovali aj naše krojované deti, ktoré niesli obetné dary. Po obede sa konali kultúrno-hudobné  predstavenia,  spoločenské zblíženie rodákov, hostí a sprievodné atrakcie pre všetky deti. Očarujúce vystúpenie predviedli naše deti, ktoré prezentovali goralské piesne a tance. Veľmi pútavú históriu spomienok pripomenuli  staré dobové fotografie, ktoré zaujali každého účastníka. Niektorým sa aj slzy tlačili do očí, keď sa po desaťročiach stretli a rozprávali si svoje životné príbehy. Hlavný organizátor miestny obecný úrad ako aj rodáci boli prekvapení a milo potešení ohromným záujmom o túto akciu (foto - TU).
   Dňa 29.08.2020 sa prvýkrát v histórií našej obce konala vo farskom kostole kňazská vysviacka.  Dlhú púť nášho rodáka, Miroslava Živčáka, zavŕšil emeritný pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, jeho vysvätením na novokňaza. No týmto sa Mirova púť nekončí, ale začína sa ďalšia „etapa“ misionára Spoločnosti afrických misií (SMA). Na jeho hlavu bolo, okrem biskupových, vložených ďalších 30 párov rúk kňazov prítomných na tejto vysviacke. Primičnú sv. omšu slúžil novokňaz nasledujúci deň – v nedeľu 30.09.2020. Kázeň predniesol pán farár, Jozef Barilla, ktorý v minulosti bol správcom našej farnosti (foto - vysviacka, primície).
   Ročná príprava našich birmovancov bola naplnená slávnostným udelením sviatosti duchovnej dospelosti v nedeľu 31.05.2015 na sv. omši, ktorú celebroval otec biskup, Mons. Štefan Sečka, za asistencie kňaza našej farnosti, Mgr. Dušana Kubicu. Vyslúžil sviatosť birmovania 61 kandidátom. Opäť po piatich rokoch, dňa 19.09.2020 bolo, Mons. Andrejom Imrichom, pomazaných 32 duchovne pripravených čakateľov.

  

      Od vzniku farnosti Mníšek nad Popradom (r. 1787) pôsobili ako farári, resp. administrátori farnosti, dvadsiati siedmi kňazi. Najdlhšie pôsobil P. Štefan Veterányi 29 rokov.




        Rehoľné sestry z Mníška nad Popradom


   01. + Mária Žembová 

   Rehoľným menom Modesta, nar. 19.04.1924. Do noviciátu rehole Služobníc Najsvätejšieho Spasiteľa nastúpila v Pruskom. Dlhé roky    ako rehoľná sestra prežila v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Zomrela v kláštore v Dolnej Strehovej, dňa 20.08.2005.

   02. Edita Balážová 

   Rehoľným menom Edita, nar. r. 1946.Vstúpila do kongregácie školských sestier sv.  Františka.  Pôsobila v Skalici u Znojma. V súčasnosti je v Ľubochni. 

   03. Jarmila – Veronika Polanská

   Rehoľným menom Laura, nar. r. 1950. Vstúpila do kongregácie sestier Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmáriek. Vyučovala náboženstvo v Kežmarku. Pôsobila na misiách v Rumunsku.

   04. Anna Mošoňová

   Rehoľným menom Hilária, nar. r. 1951. Vstúpila do kongregácie sestier Najsv. Spasiteľa v Kláštore pod Znievom. Pôsobila v Čechách, v Smrečanoch, v Považskej Bystrici.

    05. Otília Bálážová 

  Rehoľným menom Otília, nar. r. 1954. Vstúpila do kongregácie školských sestier sv. Františka. Pôsobila v Skalici u Znojma, v Bratislave, v Ľubochni.

    06. Terézia Ščurková 

  Rehoľným menom Alžbeta, nar. r. 1954, Svoj život zasvätila kongregácii školských sestier sv. Františka. Pôsobila v Bužanoch u Znojma, v Poprade, v Tatrách, Skalici u Znojma, Trnave, Ľubochni, v Ríme, Žiline, Bratislave.

    07. Anna Ščurková 

  Rehoľným menom Terézia, nar. r. 1960. Vstúpila do kongregácie školských sestier sv. Františka, ako jej sestra Alžbeta. Pôsobila v Bratislave - Petržalke, v Ríme, v Južnej Afrike, v USA.

    08. Lucia Ščurková 

   Rehoľným menom Bohuslava, nar. r. 1963. Vstúpila do misijnej kongregácie Služobníc Ducha Svätého. Jej rodné sestry sú Alžbeta a Terézia. Pôsobila v misijách v Papue Novej Guinei. Teraz v Bratislave.

    09. Daniela Činčilová

   Rehoľným menom Daniela, nar. r. 1965. Vstúpila do kongregácie rehoľných sestier sv. Františka. Pôsobila vo Varšave, Košiciach, na misiách v Bolívii, v súčasnosti v Kirgizstane.

    10. Jana Dlugošová 

   Rehoľným menom Sávia, nar. r. 1970. Sestra levočského dekana Františka Dlugoša. Vstúpila do kongregácie školských sestier sv. Františka. Pôsobila v Bratislave a v Levoči, Poprad - Veľká. Teraz je v Okoličnom.

    11. Mária Imrichová 

   Rehoľným menom Kamila, nar. r. 1972. Vstúpila do kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža. Pôsobila v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule, v súčasnosti je v Dolnom Smokovci.



  Kňazi - rodáci


Odkaz na (klik na  meno):

01. + Štefan Živčák,  Vdp.

02. + Krištof Baláž

03. Peter Fidermák, Mons., PhLic.

04. Andrej Imrich, Mons., PaedDr. 

05. František Dlugoš , Mons., Prof., ThDr., ICDr., PhDr., PaedDr., PhD.

06. Milan Matfiak

07. Pavol Žemba

08. František Dudiak, Mgr.

09. Andrej Dulák, Mgr.

10. Jozef Kuzár, Mgr.

11. Jozef Baláž, Mgr.

12. Stanislav Dulák, ThDr., PhD.

13. P. Pavol Baláž, SVD

14. P. Miroslav Živčák, SMA



   01.  + Štefan Živčák,  Vdp.

   Narodil sa 01. júna 1938 v Mníšku nad Popradom v osade Kče, rodičom Štefanovi a Kataríne, rodenej Dlugošovej. Mal jednu sestru Janu.  Bol pokrstený tri dni po narodení 04. júna 1938 vtedajším farárom Štefanom Zvadom vo farskom kostole Povýšenia svätého kríža.
Vieru rodičov a rodiny poznamenávali aj udalosti vzniknutého Slovenského štátu, partizánskeho povstania, prechodu frontu a povojnových hospodárskych problémov, ktoré donútili rodičov vysťahovať sa za prácou na tri roky až do českého Ašu. Bol to čas skúšok viery pre ich rodinu. Takto nadobúdal Štefan základné vzdelanie v rodnej obci, ale aj v českom Aši (tretí až piaty ročník), kde asi ako piatak prijal sviatosť birmovania z rúk kardinála Jozefa Berana.
   Prvé sviatosti pokánia a Eucharistie prijal Štefan ešte v rodnej obci z rúk kňaza Jozefa Kubinu, ktorý podstatnou mierou zasial do Štefanovej úprimnej detskej duše dobré semeno viery a kňazského povolania. Tento kňaz, ktorý sa stal jeho prvým duchovným vodcom, prežil vo farnosti Mníšek nad Popradom takmer celý svoj kňazský život (1939 – 1962) a veľkou mierou poznamenal duchovný život obce, ktorá od jeho pôsobenia zaznamenala 14 kňazských povolaní, medzi ktorými je jeden biskup a 11 ženských rehoľných povolaní.
   Strednú všeobecnovzdelávaciu školu absolvoval v rokoch 1953-1956 v Starej Ľubovni a ukončil ju maturitou. Po skončení SVŠ sa uchádzal o štúdium teológie. Keďže ho neprijali, pracoval tri mesiace ako lesník a potom rok učil v haligovskej základnej škole. V roku 1957 bol nakoniec prijatý do kňazského seminára a v rokoch 1957 - 1962 študoval posvätnú teológiu na RKCMBF v Bratislave. Po jej absolvovaní bol 01. júla 1962 v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený za kňaza trnavským apoštolským administrátorom biskupom Ambrózom Lazíkom. Svoju primičnú svätú omšu slávil v kostole Povýšenia sv. Kríža, ako prvý kňaz pochádzajúci z tejto dediny.
Štefan študoval teológiu v Bratislave spolu s neskorším diecéznym biskupom spišskej diecézy Františkom Tondrom a ďalšími kňazmi. Farár Jozef Kubina sa veľmi tešil na chvíľu, keď pod jeho duchovným vedením vystúpi k oltáru prvý kňaz z jeho farnosti. Tejto radosti sa však nedožil. Zomrel štyri mesiace pred Štefanovou kňazskou vysviackou.
   Jeho prvým kaplánskym miestom boli Spišské Vlachy. Už v tomto období sa ako mladý kňaz pokúšal nadviazať kontakt s internovaným spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, ktorý bol v rokoch 1950 – 1963 väznený, internovaný, mučený, pozbavený slobody a práv biskupa viesť jemu zverenú diecézu. Vedel, že je to zakázané a nebezpečné, ale chcel sa so svojím biskupom stretnúť. Pre Štefana sloboda svedomia a viera, že Boh vedie Cirkev cez ustanovených pastierov, zohrávali prvoradú úlohu. Túto svoju snahu o stretnutie sa s biskupom sa mu už nepodarilo uskutočniť, lebo medzitým spišský biskup Ján Vojtašák zomrel.
   01. júla 1963, je preložený za kaplána do Ružomberka a stáva sa odvážnym kazateľom a obetavým spovedníkom, ktorý začína na seba pútať pozornosť štátnych komunistických dozorcov – cirkevných tajomníkov, ale na druhej strane aj tých, ktorí hľadali zdravý prameň Božieho slova.
   01. decembra 1965 bol preložený za kaplána do Kežmarku, potom hneď po roku a pol - 01. júna 1966, do Letanoviec a hneď zasa 01. decembra 1966 do Spišskej Novej Vsi. V tomto období, ako kaplán v Spišskej Novej Vsi, bol pozývaný slúžiť sväté omše pre mládež počas levočských púti na Mariánskej hore.
   Šikanovanie horlivých, a preto štátnej moci nepohodlných kňazov, sa dialo prostredníctvom cirkevných (výstižnejšie proticirkevných) tajomníkov, hlavne ich častým prekladaním.
   Na jar roku 1968 sa začína meniť spoločensko-politická klíma v štáte. Kňazi aj veriaci vidia šancu aj povinnosť urobiť niečo pre záchranu Cirkvi. Ako prvé chcú vyriešiť rozkolnícke hnutie MHKD.
   21. marca 1968 bolo zvolané rozšírené pražské zasadanie Predsedníctva MHKD, na ktoré však prišli aj kňazi - nefunkcionári - z terénu, aby pomohli odvolať staré vedenie MHKD a ukončiť jeho činnosť. Medzi 12-timi kňazmi zo Slovenska, vedenými novomestským dekanom ThDr. Júliusom Gábrišom, sa ocitol aj kňaz Štefan Živčák. Chcel aj takto stáť pri začiatku cirkevnej obnovy.
   Dňa 01. júna 1968 Štefan ustanovený za správcu farnosti Dedinky v rožňavskom okrese.
   Dňa 27. októbra 1972 mu bol štátnou komunistickou mocou odňatý súhlas na vykonávanie kňazskej služby. Dôvodom bola nadmerná horlivosť pri výstavbe farskej budovy v Dedinkách, ubytovávanie a slúženie svätých omší v rekreačnej oblasti pre turistov z Nemecka, nedovolená zbierka na opravu kostola a jeho oprava, okázalá birmovka, práca s mládežou, vedenie exercícií (duchovných cvičení) pre mládež a „iné nedovolené veci“. To všetko podľa mienky štátu vykonával tvrdošijne aj napriek pohovorom s tajomníkom cirkevného odboru.
   Podľa Štefanových slov zohrala v tom rolu ešte jedna udalosť. Predseda miestneho národného výboru sa mu posťažoval, že ľudia nechcú pomôcť pri stavbe vodovodu. Štefan v nedeľu povzbudil ľudí, aby sa podieľali ochotnejšie pri tvorbe spoločného dobra. Vodovod sa potom podarilo úspešne s pomocou občanov dokončiť. Súdruh predseda sa na straníckej schôdzi pochválil, akého má farára a ako dobre spolupracujú. Lenže Štefanovi tým nepomohol. Straníckym súdruhom došlo, že farár má väčší vplyv na ľudí ako ich súdruh predseda. A to nemohli nechať tak...
   Štefan po odňatí štátneho súhlasu na vykonávanie kňazskej služby musel nastúpiť 01. decembra 1972 ako robotník do Skrutkárne v Starej Ľubovni.
   Štefan nikdy nezaháľal. Bol rozumný a podnikavý. Nechcel žiť na ťarchu iným, ani vlastnej rodine. V rodnej obci na Mníšku si začal stavať dom, v ktorom by mohol bývať, a ak Pán dá, povzbudzovať vo viere tých, ktorí nebudú mať strach prísť za ním.
   Tri roky pracoval ako robotník v Starej Ľubovni, kde mohol zblízka spoznávať robotnícky svet a reálne podmienky práce a života bežných ľudí. Spontánne nadväzoval s ľuďmi srdečný dialóg, v ktorom, vďaka svojej srdečnosti a veselosti, sa stával majstrom. Ľudia sa pri ňom radi zastavovali a on sa dozvedal o ich potrebách a ponúkal im svoju pomoc.
   01. augusta 1975 kvôli účinnejšej kňazskej službe odišiel pracovať do okresného mesta Poprad. Zamestnal sa ako skladník na Inžinierskych stavbách v Poprade. Po niekoľkých pokusoch si našiel ubytovanie na sídlisku Západ, v paneláku Baník na 8. poschodí, čo sa stalo zakrátko známym ako „hotel Baník“ – miesto nových duchovných stretnutí pre kňazov, rodiny a mládež.
   Po príchode do Popradu zintenzívnil svoju prácu duchovného vedenia rodinám a mladým. Túto svoju pastoračnú prácu s mladými a rodinami musel vykonávať tajne a s rizikom uväznenia, lebo podľa vtedajšieho zákona maril dozor štátu nad cirkvami.
  Štefan si svojou obetavosťou a srdečnosťou získal dôveru mimoriadneho počtu rodín, ktorých mu pribúdalo do starostlivosti duchovného vedenia aj spolu s ich pribúdajúcimi deťmi. Jeho kňazská služba v rodinách nespočívala len v nejakých náhodných spoločenských návštevách a rozhovoroch. Išlo mu o pravidelný, dôverný a trvalý duchovný vzťah.
   Duchovné rozhovory s jednotlivcom často prekračovali jednu hodinu, a tak sa v jednej rodine bežne zdržal aj viac hodín. S rodinami a slobodnými sa stretával pravidelne každý mesiac. Slobodní prichádzali za ním, ale za rodinami poväčšine cestoval a takto im venoval všetok svoj voľný čas.
   Zo služby sa často vracal domov neskoro večer úplne vyčerpaný. Ale nikdy sa nesťažoval, že má toho veľa, všetko zakrýval úsmevom a veselosťou.
   S humorom spomínal, ako sa raz ráno zobudil pod vaňou. Čo tu robí? Dlhšie mu trvalo, kým pochopil, že večer, keď sa vrátil domov po náročnej službe, chcel opraviť vaňový sifón, ktorý pretekal, a tam aj skončil jeho deň... Nemal čas sa ľutovať, ráno bolo treba rýchlo prísť načas do práce v závode...
   Na Liptove sa pravidelne venoval štyrom rodinám, v Poprade trom, v Levoči siedmym, za Magurou trom.
  Okrem služby rodinám a povolaniam mladých do manželstva sa s veľkou pozornosťou venoval aj skupine mladých chlapcov s povolaním ku kňazstvu a skupine dievčat s povolaním do zasväteného života, z ktorých vznikala skupina zasvätených žien.
   Pri formácii tajných kňazov udržiaval kontakty s poľskými kňazmi, cez ktorých táto skupina mohla podať informácie o stave rodín a Cirkvi a o svojich evanjelizačných snahách až pápežovi sv. Jánovi Pavlovi II.
   Príprava mladých chlapcov na kňazstvo prebiehala v utajení aj pred rodičmi. Nemal to ľahké vysvetliť rodičom, prečo ich synovia nechávajú vysoké školy. V bezradnosti si raz pred rodičmi vložil hlavu do dlaní, ostal ticho a modlil sa. Rodičia to po návrate okomentovali svojim synom: Keď ujo Štefan počul, čo vystrájaš, chytal sa za hlavu...
   Bolo to pre neho radosťou, keď mohol vítať nových kňazov po ich návrate z Poľska, z tajnej kňazskej vysviacky a prijať od nich v súkromí novokňazské požehnanie a ďalej im poskytovať každú potrebnú pomoc, ako aj svoj byt s liturgickým predmetmi.
   Keď dával duchovné cvičenia troch mladým chlapcom vo svojom dome na Mníšku, na úvod im otvorene povedal: Chlapci, ak ma zradíte, pôjdem do väzenia a vás vyhodia zo školy...
   K mladým sa snažil byť láskavý, ale vedel byť aj priamy a občas neváhal povedať aj prísnejšie slová, keď bolo treba „zaspatých zobudiť“.
   Občas vznikali aj komické situácie, keď sa mu, napríklad, mladý chlapec prišiel zdôveriť s „veľkými pokušeniami“. Stŕpol. Vysvitlo však, že cestou do kostola mu zrak stále ťahali tatranské vrcholy, od ktorých sa nijako nevedel citovo odpútať...
   31. decembra 1978 ukončil prácu skladníka v Inžinierskych stavbách v Poprade a od 01. januára 1979 sa vrátil naspäť do diecéznej pastorácie. Stal sa správcom farnosti Poľanovce pod Braniskom.
   Pribudlo mu dvakrát toľko duchovnej služby. Cestovanie za svojimi duchovnými kontaktmi prichádzalo do úvahy len v nedeľu poobede alebo v niektorý deň v týždni po večeroch.
   01. júla 1983 bol preložený za správcu farnosti do Vydrníka, kde pôsobil jeden rok. 15. novembra 1984 sa stal správcom farnosti Spišské Hanušovce a excurrendo spravoval susednú farnosť Reľov. O Štefanovi sa dobromyseľne hovorilo, že na každom pôsobisku sa okrem svedomitej pastorácie výrazne pričinil o výstavbu, prípadne rekonštrukciu farských budov. Nakoľko stará fara v Spišských Hanušovciach bola vlhká a ťažko obývateľná, nejaký čas býval na fare v Reľove a hneď sa pustil do výstavby novej fary v Spišských Hanušovciach. Popritom sa venoval mladým chlapcom a dievčatám, osobitne aj miništrantom. Postupne z nich vznikali rodiny a duchovné povolania. Hľadal pre nich aj duchovnú asistenciu horlivých laikov alebo tajných kňazov.
   01. júla 1990 sa stal farárom v Rabči na Orave s filiálkami Oravská Polhora a Sihelné.
   Práca v tejto farnosti bola náročná a vyčerpávajúca, čo mohlo urýchliť jeho vážnu chorobu – leukémiu. Ukazovali sa nové možnosti a on ich chcel čo najlepšie využiť. Začal pracovať na duchovnej i materiálnej obnove farnosti. Venoval sa zvlášť rodinnému apoštolátu. Mal v pláne aj opravu farskej budovy a kostola, ktorý po rokoch totality priam túžil po generálnej oprave.
   Zákerná choroba (leukémia) mu však nedovolila uskutočniť plány. V roku 1991 strávil dlhé týždne v nemocnici, preto požiadal diecézneho biskupa o preloženie na menšiu farnosť. Od 01.07.1991 bol po čiastočnom zlepšení zdravotného stavu preložený na ľahšiu farnosť do Vydrníka. Smrteľné ochorenie sa však už nedalo zastaviť. Tam po ťažkej chorobe aj zomrel.
   Štefana si Pán povolal k sebe v deň Spomienky na všetkých zosnulých 02. novembra 1993 vo Fakultnej nemocnici v Košiciach v 55. roku života.
   Zádušnú svätú omšu vo farskom kostole v Mníšku slúžil diecézny biskup František Tondra, spolužiak Štefana Živčáka a smútočnú homíliu predniesol spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, rodák z Mníšku nad Popradom.
   Po svätej omši za účasti dvoch biskupov, vyše stopäťdesiatich kňazov a asi tisícového zástupu veriacich telesné pozostatky kňaza Štefana Živčáka boli uložené na cintoríne v rodnej obci. Pochovaný je vedľa svojho veľkého učiteľa a vzoru, niekdajšieho farára v tejto obci, Jozefa Kubinu.

Čerpané: https://hnutienazaret.sk/sk/node/75

   02.  + Krištof Baláž

   Narodený 04.03.1949; + 2004. Na kňaza vysvätený 10. júna 1973 v Bratislave Dr. Júliusom Gábrišom, rožňavským biskupom. Ako kaplán pôsobil v Rožňave, v Gelnici, suspendovaný, potom kaplán v Rimavskej Sobote. Zomrel na silný diabetes, pochovaný je v Hnúšti.

   03.  Peter Fidermák, Mons., PhLic.

   Nar. 27.06.1947, ordinovaný 10.06.1973 v Bratislave, 1973 - kaplán Likavka - Ludrová, 1976 - kaplán Ružomberok, 1976 - kaplán Spišské Bystré, 1982 - správca farnosti Spišský Štvrtok, 1989 - správca farnosti Lučivná - Svit, kde postavil dva kostoly, 1991 - správca farnosti Svit, excurendo Lučivná, v júni 1993 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za monsignora. V od 01. októbra 1996 ako misionár v Novosibirsku (Rusko)  k 12.07.1998 - riaditeľ biskupského úradu Novosibirsk, k r. 2003 - misionár v Rusku, potom na Alijaške, v Azerbajdžane, Kaliningrade.

   04.  Andrej Imrich, Mons., PaedDr. emeritný pomocný biskup Spišskej diecézy

   Narodený 09.01.1948 ako jedenáste dieťa Gašpara a Kataríny v Mníšku nad Popradom. Ordinovaný 08.06.1974 v Bratislave v Dóme sv. Martina pre pastoračnú službu Spišskej diecézy. Vysvätil ho Mons. Július Gábriš, trnavský apoštolský administrátor. Od 01.07.1974 bol kaplánom v Rabči, od 01.07.1977 kaplánom v Dolnom Kubíne, od 01.10.1980 kaplánom v Spišskej Novej Vsi. Dňa 15. októbra 1983 bol vymenovaný za farského administrátora v Zázrivej a 01. februára 1985 v Trstenej. Nový diecézny biskup Spišskej diecézy Mons. František Tondra ho 01. novembra 1989 vymenoval za generálneho vikára a neskôr 01.02.1990 za farského administrátora v Spišskom Podhradí.
   Dňa 04. júna 1992 bol pápežom sv. Jánom Pavlom II. vymenovaný za pomocného biskupa Spišskej diecézy a za titulárneho biskupa sídla Castellum Titulianum. Biskupskú vysviacku prijal 11. júla 1992 v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Vysvätil ho Mons. František Tondra, spišský diecézny biskup spolu s Mons. Giovannim Coppom, apoštolským nunciom v Česko-Slovensku a Mons. Jánom Sokolom, trnavským arcibiskupom a metropolitom Slovenska. Za biskupské heslo si zvolil: Metanoia, oboedientia et spes - Pokánie, poslušnosť a nádej. Člen komisie pre ekumenizmus pri KBS.
   Po nástupe do úradu nového spišského diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku bol opäť 12. septembra 2011 potvrdený v úrade generálneho vikára Spišskej diecézy.
   Dňa 15. októbra 2015 pápež František prijal jeho zrieknutie sa úradu pomocného biskupa Spišskej diecézy a stal sa emeritným biskupom.

   05. František Dlugoš , Mons., Prof., ThDr., ICDr., PhDr., PaedDr., PhD., sudca cirkevného súdu, emeritný farár a dekan Levoče

   Narodený 22.07.1955 manželom Antonovi a Antónii Dlugošovcom. Po maturite na staroľubovnianskom gymnáziu sa päťkrát pokúšal o prijatie na RK CMBF UK v Bratislave. Až piaty pokus o štúdium teológie(1979 – 1984) bol úspešný.
   Po kňazskej vysviacke 17. júna 1984 v Nitre nastúpil za kaplána do Levoče k dekanovi Štefanovi Klubertovi. V rokoch 1985 – 1989 bol tajomníkom Biskupského úradu v Spišskom Podhradí. 01. októbra roku 1989 sa vrátil do Levoče.
   V roku 1990 sa stal sudcom Cirkevného súdu a členom Slovenskej spoločnosti kanonického práva. V rokoch 1996 – 2002 vyštudoval cirkevné právo v Lubline na katolíckej univerzite ukončené doktorátom ICDr.
   Históriu cirkvi vyštudoval na PAT-e (Pápežskej akadémii teologickej) v Krakove (1993 – 1999), kde získal akademický titul ThDr.
   Dňa 04. januára 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kaplána Jeho Svätosti (Mons.).
   V roku 2000 sa na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity úspešne habilitoval na docenta a v roku 2002 získal vedeckú hodnosť PhD.
   Dňa 01. apríla 2004 ho prezident republiky vymenoval za univerzitného profesora.
  V súčasnosti je riadnym profesorom na Katolíckej univerzite v Ružomberku a garantuje teóriu vzdelávania katolíckej náboženskej výchovy na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku a na jej detašovanom praco­visku v Levoči v Inštitúte Juraja Páleša. Od roku 2009 vedie Katedru katechetiky a praktickej teológie KU v Ružomberku. Prednášal dejiny Katolíckej cirkvi na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.
   Je tiež členom vedeckej rady Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku a členom medzinárodnej vedeckej rady katolíckych škôl krajín Višegrádskej štvorky; členom senátu na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku; členom odborných tímov, ktoré riešia grantové úlohy vysokoškolských študijných, vzdelávacích a výskumných projektov. V minulosti sa podieľal na zakladaní a rozvoji vedeckej periodickej tlače.
   Bol hlavným usporiadateľom apoštolskej cesty pápeža Jána Pavla II. v Levoči 03. júla 1995. V roku 1996 bol menovaný do historickej komisie v procese blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka v diecéznej fáze.
   Od príchodu do Levoče za levočského farára okrem denných pastoračných povinností pracoval na zveľadení levočských chrámov. Pod jeho vedením prebiehala generálna oprava farského Kostola sv. Jakuba – exteriéru a v interiéri za jeho pôsobenia boli zreštaurované najvzácnejšie sakrálne pamiatky.
   K rozsahovo najširším opravám, výstavbám a terénnym úpravám patria práce na Mariánskej hore, ktoré boli vykonané po roku 1989. Týmito prácami naplnil veľkorysé plány svojich predchodcov kanonika Jozefa Vojtasa a dekana Štefana Kluberta.
   Mons. F. Dlugoš sa osobne zúčastnil na rokovaní v maďarskom pútnickom mieste Máriapócs, kde 30. septembra až 04. októbra 2005 delegáti európskej siete pútnických centier prijali Levoču za nového člena. Týmto slávnostným obradom sa de facto i de iure potvrdili mimoriadne zásluhy F. Dlugoša na rozvoji Mariánskej hory a najmä na vzrastajúcej duchovnej i kultúrno-spoločenskej úrovni pútí. Ako rektor Baziliky Navštívenia Panny Márie sa pravidelne zúčastňoval na stretnutiach delegátov 20 pútnických mariánskych svätýň.
   V auguste 1997 mu mestské zastupiteľstvo udelilo čestné občianstvo mesta Levoča a roku 2005 cenu mesta Levoča.
Kontinuálnu vzdelávaciu, pedagogickú a vedeckú aktivitu Františka Dlugoša charakterizuje rozsiahla publikačná činnosť.
 František Dlugoš je spoluautorom Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000), zostavovateľ zborníka z 08. interdisciplinárneho seminára v Spišskej Kapitule Znaky časov, Pohľadov do minulosti, venovaných historikovi doc. Ivanovi Chalupeckému (2002).
V slovenských časopisoch a zborníkoch uverejnil 110 odborných štúdií, v zahraničí mu vyšlo 39 vedeckých príspevkov.
Preložil osem zväzkové Cirkevné dejiny poľského cirkevného histo­rika, medzinárodne uznávaného vedca profesora Boleslava Kumora.
   Od 01.07.2020 je na dôchodku v Levoči. 

   06.  Milan Matfiak

   Nar. r. 1953. Vysvätený na kňaza 29. júna 1988 v Prahe, kardinálom Františkom Tomáškom. 2005 - 2008 - Rožďalovice, Česko, od jesene 2008 - aj k r. 2013 - Mcely (Česko), v súčasnosti je vo Vysokej nad Jizerou. 

   07.  Pavol Žemba

   Nar. r. 1961.   Tajne vysvätený na kňaza 09. októbra 1989 v poľských Siedlicach. Ako kaplán pôsobil v Banskej Bystrici, potom na misiách na Ukrajine. V súčasnosti ako farár pôsobí v mestečku Horodok neďaleko Ľvova.

   08.  František Dudiak, Mgr.

   Nar. 26.05.1970, ordinovaný 21.06.1997 v Spišskej Kapitule, 22.06.1997 - primičná svätá omša Mníšek nad Popradom, 01.07.1997 - kaplán Tvarožná, 01.09.1997 - kaplán Kežmarok, 01.07.1999 - administrátor Vydrník, 12.07. 2012 - farár Sedliacka Dubová

   09.  Andrej Dulák, Mgr. 

   Nar. 06.12.1969, ordinovaný 21.06.1997 v Spišskej Kapitule, 29.06.1997 - primičná svätá omša Mníšek nad Popradom, 1997 – kaplán Liptovský Mikuláš, 1998 – 30.06.2003 - farár Liptovský Trnovec, 01.07.2003 - aj k r. 2010 – administrátor Zákamenné.  V súčasnosti ako farár v Dovalove.

   10.  Jozef Kuzár, Mgr. 

   Nar. 15.01.1974, ordinovaný 20.06.1998 v Spišskej Kapitule. Štúdium teológie RKCMBF UK Bratislava, ako kaplan pôsobil v Levoči. Ďalšie štúdium vo Freiburgu, neskôr bol prepožičaný do švajčiarskej diecézy  Bristen. V súčasnosti pôsobí ako farár neďaleko Zurrichu.

   11.  Jozef Baláž, Mgr.

   Nar. 23.12.1967, ordinovaný 19.06.1999 v Martine, 27.06.1999 - primičná svätá omša Mníšek nad Popradom, júl 1999 - jún 2001 - kaplán Žiar nad Hronom, júl 2001 - aj k r. 2013 - administrátor Budča (júl 2005 - jún 2007 excurrendo Tŕnie, od 01. júna 2007 vo funkcii farár), jún 2007 - farár Budča, od 01.07.2014 pôsobí vo farnosti Modrý Kameň pri Veľkom Krtiši.

   12.  ThDr. Stanislav Dulák, PhD.

   Nar. 08.01.1981, ordinovaný 18.06.2005 v Spišskej Kapitule, 19.06.2005 - primičná sv. omša Mníšek nad Popradom, 01.07.2005 – kaplán Liptovský Mikuláš, 01.07.2007 – kaplán Kluknava, 15.09.2007 – aj k r. 2008 kaplán Spišská Kapitula, v Levoči, Spišských Vlachoch. Ako správca farnosti v Hutách. V súčasnosti je vojenským duchovným na posádke v Hlohovci.

   13. P. Pavol Baláž, SVD 

   Mladší brat kňaza Jozefa Baláža, nar. 21.06.1980, doživotné sľuby zložil 08.09.2009 v Nitre na Kalvárii, diakonská vysviacka 10.10.2009 v Bratislave v Misijnom dome Arnolda Janssena, ordinovaný 19.06.2010 v Nitre na Kalvárii ako misionár SVD,  27.6.2010 - primičná svätá omša Mníšek nad Popradom, 2010 - 2011 - kaplán Terchová (Žilinská diecéza), od 15.08.2011- misionár v tropických pralesoch v régií Amazónia v Brazílií. Pred vianocami 2018 sa vracia na Slovensko a zastupuje pátra Pavla Uličného SVD, ktorý náhle ochorel v Tatrách, Dolnom Smokovci v Charitnom dome. Od februára do júna 2019 zastupovanie v Novom Hrozenkove na Morave. Od 01.07.2019 menovaný za misijného sekretára SVD v Nitre.

   14. P. Miroslav Živčák, SMA - Society of African Missions

    Narodený 27. novembra 1981 Viliamovi a Bernadete rod. Činčilovej v Starej Ľubovni ako prvorodený. Má dve sestry a troch bratov. Študoval na strednej lesníckej škole, ktorú ukončil maturitou (1996 – 2001). Po ukončení školy bol na povinnom vojenskom výcviku v Leviciach a v Banskej Bystrici (2002). Neskoršie pracoval do roku 2011. Po prijatí do Spoločenstva misionarov pre Afriku študoval filozofiu vo Warszawe v seminári u Palotínov (2011 – 2013). Neskôr si spravil kurz angličtiny v Manchestri (2013 – 2014) a pokračoval stážou – misijná prax v misií v Mwandoyi – v Tanzánií (2014 – 2015). Noviciát SMA absolvoval v Calavi – v Benine (2015 – 2016) a prvé sľuby zložil v Calavi – v Benine 25. júna 2016. Pokračoval štúdiom teológie v Nairobi – v Keni (2016 – 2020). 1. mája 2019 zložil doživotné sľuby. 11. mája 2019 prijal diakonskú vysviacku v Nairobi (Keňa) z rúk biskupa Davida Kamau Ng'ang'a. Ordinovaný na kňaza bol 29. augusta 2020 v Mníšku nad Popradom vo farskom kostole Povýšenia sv. Kríža emeritným biskupom Spišskej diecézy Mons. Andrejom Imrichom. Po kňazskej vysviacke dostal určenie na tri roky do domu Spoločenstva Misionarov pre Afriku v Piwnicznej Zdrój. Primičnú sv. omšu slúžil 30. augusta 2020 taktiež vo farskom kostole. Jeho misijným určením je Afrika – Tanzánia.