Povzbudzujúca myšlienka

Čo je za falošným obvinením Milana Chautura

https://blog.postoj.sk/36562/co-je-za-falosnym-obvinenim-milana-chautura



Diakonát v Katedrále dňa 14. 06. 2018 o 15:00 hod.       POZORNE  PREČÍTAŤ!!!

          Milý otec biskup, drahí profesori a predstavení seminára, milí oltárni bratia, drahí rodičia, milí veriaci a predovšetkým vy milí ordinandi !

          Rozhodli ste sa prijať diakonát a chystáte sa o rok prijať aj sviatosť kňazstva.  Svoj život dávate  do služieb Cirkvi, ktorá je Kristovou nevestou. Vašou celoživotnou úlohou bude ohlasovanie Ježišovho Evanjelia – Ježišovej radostnej zvesti. Boh chce, aby ho ľudia spoznali, uverili v neho, podľa viery žili a tak dosiahli spásu. Viera v Božom ľude bude žiť zásluhou vášho ohlasovania. Pre spásu ľudí je potrebné, aby vaše ohlasovanie bolo účinné. Tu nejde o to, aby ste vy boli úspešní, vašu účinnosť v ohlasovaní potrebuje Boží ľud pre svoju spásu. Vaša apoštolská horlivosť má urobiť všetko preto, aby ľudia mohli uveriť.

          Tajomstvo neprávosti je v tom, že ľudia zvesť Evanjelia odmietajú nie preto, že by to nebola pravda, ale z úplne iných dôvodov. Obviňujú nás, že nevieme ohlasovať evanjelium rečou dnešného človeka. Tvrdia, že dnešný človek, nestojí o sakrálnu reč, tej údajne nerozumie, chce počuť evanjeliovú zvesť „civilnou rečou“, rečou dnešného tínedžera. Táto výhovorka veľmi sťažuje prácu ohlasovateľa a robí ho neúčinným na škodu tých, pre ktorých ohlasovateľ pracuje. Nedajte sa však pomýliť. Svetáckou rečou, ktorá je niekedy slangová, ba až vulgárna,sa Kristovo posvätné posolstvo ohlasovať nedá.A tej náboženskej aj sakrálnej reči, ak budú mať dobrú vôľu, porozumejú.

Keď v spoločnosti a hlavne v médiách príde reč na Cirkev, hovorí sa o nej veľmi negatívne a to mnohých akoby oprávňuje odmietať  blahozvesť, ktorú Cirkev prináša. Pritom ide o Ježišove slová, ktoré dávajú život a to život večný.Dnes sa stretávame s nedôverou verejnosti k cirkevným štruktúram.Poukazujú na chyby a nedostatky v živote a účinkovaní Cirkvi. Môžeme povedať, že máme tu do činenia s pohoršením.

          O pohoršení sa vyjadruje Pán Ježiš veľmi tvrdo, keď hovorí, že beda tomu, skrze ktorého pohoršenia prichádzajú. Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, ako by mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. (Porov. Lk 17, 1–2).

Milí ordinandi, za chvíľu sa stanete diakonmi, ak dá Pán Boh o rok kňazmi. A ako diakoni, potom kňazi aj vy sa budete musieť denne vážne  zamýšľať: nemám aj ja na tom podiel, že ľudia sú pohoršení, odmietajú Boha a tým odmietajú spásu, ktorú im Boh ponúka. A tu ide o večnosť tých ľudí. Preto Pán Ježiš o pohoršení vyriekol také tvrdé slová.

Je tu aj iná otázka. Za neveru dnešného človeka,sú zodpovední len kňazi svojou nedôveryhodnosťou? Obstojí človek pred Bohom s výhovorkou: Bože, odmietol som ťa preto, lebo tvoji biskupi a kňazi mi boli na pohoršenie? Ak sú pre nich chyby kňazov, či biskupov zámienkou k tomu, aby odmietli Boha, tak raz pred Božím pohľadom možno pochopia, že dobrotivému Bohu sa pomstili za chyby ľudí. Prejavuje sa tuakási „kultúra výhovoriek“ a to dosť lacných výhovoriek.

Na adresu nás kňazov musím uznať, naozaj beda nám, ak sme svojim pohoršením ľuďom zničili vieru. Ale na adresu každého človeka, ktorý odmietol uveriť, treba povedať, dobre uváž, či obstojíš pred Bohom s výhovorkou, že pre chyby a nedostatky tvojich kňazov, či biskupov som ťa, Bože, odmietol. Ak niekto nebude spasený, tak za svoje viny, nie za viny iných.

          Pán Ježiš povedal aj to, že nie je možné, aby neprišli pohoršenia. On sám bol príčinou pohoršení. Pohoršovali sa na ňom napríklad, že uzdravuje v sobotu. Tu si treba uvedomiť, že za pohoršenie je zodpovedný ten, kto koná zle, alebo ten, kto sa dokáže pohoršovať na dobrých skutkoch.

          Podľa svätého Pavla bol veľkým pohoršením pre Židov doráňaný Pán Ježiš visiaci na kríži. Oni sa mohli pýtať: takto zúbožene má vyzerať náš Boh ? Takého Boha odmietame.V takto zohavenom človeku predsa nemôže byť prítomný Boh. A bol prítomný. A vyzeral tak preto, že vzal na seba všetky následky našich hriechov. Následky rúhačov, vrahov, zlodejov, alkoholikov, narkomanov,...

Grécki filozofi zas vraveli, to len blázon dokáže povedať, že Boha možno zavesiť na kríž. Dnes podobne si mnohí ľudia kladú otázku: takáto Cirkev môže byť nevestou Kristovou? A Pán Ježiš pritom hovorí: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“  (Mt 11, 6).

          Z lásky k nám bol Boh ochotný sa tak nepochopiteľne hlboko ponížiť. A Otec Nebeský sa nehanbil ani vtedy hlásiť sa k svojmu Synovi. A Kristus sa bude vždy hlásiť k svojej neveste Cirkvi, nech by bola akokoľvek  doráňaná. A takejto Cirkvi Kristus zveril úlohu ohlasovať nadprirodzenú pravdu a nadprirodzenú lásku.

Prirodzené poznanie je to, ktoré ľudstvo získalo skúsenosťou. O toto poznanie sa stará veda a sprostredkuje nám ho veda.

Jestvuje aj také poznanie, kam veda nedočiahne. Toto poznanie máme z Božieho zjavenia. Zjavenie  dosiahlo vrchol v Kristovi. Zjavenie, ktorým poznávame Boha a jeho plán spásy Kristus zveril svojej Cirkvi a ona ho nesie dejinami a ponúka stále novým generáciám. Ide o nadprirodzené poznanie. Poznávame Boha očami Ježiša Krista. Z nadprirodzeného poznania vyplýva aj nadprirodzená láska. O nadprirodzenú lásku ide vtedy, ak milujeme Boha, ako najvyššie dobro, ak milujeme  človeka, lebo je na obraz Boží stvorený a Ježišom Kristom vykúpený a ak sme zodpovední k prírode, lebo ona je pre nás Božím darom. Vždy sa tam skrýva láska k Bohu. Ak konáme dobro na slávu Božiu, naše skutky nadobúdajú takú nevysloviteľnú hodnotu, akú mali skutky Ježiša Krista. Toto všetko je možné len prostredníctvom viery.

Ak človek koná dobro a pritom odmieta Boha, to môže byť humanizmus, pre pozemské šťastie veľmi užitočný humanizmus, ale nemôže to byť nadprirodzená kresťanská láska, ktorá dáva našim skutkom nadprirodzenú hodnotu a za ktorú si zaslúžime nebo.

V pozemských pravdách ľudstvo tápe a s ním tápu aj kresťania. V pozemských veciach má Cirkev ako inštitúcia rovnaké ťažkosti, omyly, krivdy a iné nedostatky, ako ostatné inštitúcie.  Aj napriek tomu ju Kristus poveril, aby bola nositeľkou zjavenej Božej pravdy a prostriedkov spásy. On sám sa rozhodol byť jej ženíchom, aj keď vedel, že to bude v dejinách pre mnohých pohoršením, ako bol on pohoršením, keď visel na kríži. Stále nám pritom pripomína, blahoslavený, kto sa na mne nepohorší. Ale pripomína aj to, beda tomu, skrze ktorého pohoršenie prichádza.

Milí ordinandi !

Boží ľud vás potrebuje, potrebuje vaše ohlasovanie, aby dosiahol spásu. Kristus chce, aby ste boli účinní ohlasovatelia, lebo on všetkým pripravuje večné šťastie. Pri ohlasovaní musíte byť verní učeniu Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Bez tejto vernosti sa nedá viesť ľudí k Bohu.

Majte na pamäti, že ak máte byť v ohlasovaní účinní, musíte dať veľký pozor, aby ste svojim životom a svojim konaním nespôsobovali pohoršenie. Nezabudnite na tie tvrdé Ježišove slová o pohoršení. Dajte pozor aj na to, aby ste sa vy sami zbytočne nepohoršovali nad tými, ktorí sa snažia byť dôslední, zbožní a zodpovední a nepohŕdali nimi.

Milí bratia a sestry, milí veriaci !

Vieme byť dosť vďační Pánu Bohu za to, že sa nám tak dokonale zjavil v Kristovi a my ho preto môžeme poznať a milovať? Vieme byť dosť vďační Pánu Bohu, že nám posiela ohlasovateľov? Nepohoršujeme sa nad ich nedostatkami až tak, že odmietame dobrotivého Pána Boha? Nesprávame sa niekedy tak, že nech je Pán Boh rád, že ešte vôbec v neho verím a nech je Cirkev rada, že ešte vôbec vkročím do kostola?Pán Boh nás tak miluje, že sa skutočne teší z našej viery a úprimne sa z nej teší aj Cirkev. Uvedomme si však, že viera v Boha je pre naše dobro a dôvera v Cirkev je nám užitočná.

Milí rodičia našich ordinandov !

Ďakujem vám, že ste vo svojich rodinách vytvorili atmosféru viery, v ktorej sa zrodilo duchovné povolanie. Ďakujem vám, že ste darovali svojich synov Bohu a Cirkvi, nech vás za to Pán bohato odmení. Nech tak sprevádza svojim požehnaním vašich synov, aby ste s radosťou mohli sledovať, ako dobre a zodpovedne si počínajú vo svojom povolaní. Podporujte ich na tejto ceste svojimi modlitbami.

-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-

To je Boh - prezentácia

Za koho ma pokladajú ľudia?  /kňaza/

 /Anketa/

Ak kňaz hovorí ako teológ, veriaci sa sťažujú, že mu nikto nerozumie. Ak hovorí jednoducho, asi mu chýba inteligencia.

Ak sa venuje sociálnym problémom, kritizujú ho, že podporuje lenivcov. Ak sa stretáva s bohatými, istotne si ho kúpili.

Ak sa vyjadruje k politickým otázkam, vnucuje ľuďom svoje názory. Ak sa nevyjadruje k politike, kryje nemorálnosti.

Ak krstí a sobáši každého, zneucťuje sviatosti. Ak je náročný na veriacich a prísny, správa sa ako diktátor.

Ak hovorí o Slovensku je nacionalista. Ak o ňom nehovorí, je vykorenený.

Ak verí všetkým mariánskym zázrakom, je zoženštený. Ak im neverí, nemá rád Pannu Máriu.

Ak podporuje farské spoločenstvá, nemá rád všetkých farníkov. Ak nepodporuje spoločenstvá, ničí charizmy veriacich.

Ak moralizuje – káže o hriechu, diablovi a pekle, patrí do minulosti. Ak nemoralizuje, je liberál.

Ak spolupracuje s farskou radou, dáva sa vodiť za nos. Ak s ňou nespolupracuje, je individualista.

Ak je mladý, nemá skúsenosti. Ak je starý, mal by odísť do dôchodku....

 To je anketa spravená vo Francúcku, ako ľudia "hovoria" o kňazoch. Ja som si myslel, že bola spravená na Slovensku - v našom okolí.

Pred mojím priateľom sa nemusím ospravedlňovať, nemusím sa obhajovať, nemusím nič dokazovať, pri ňom nachádzam pokoj, /Antoine De Saint-Exupéry/

"Mám radšej hru chlapcov na dvore s jednou spoločnou loptou, než veľký šampionát na slávnom štadióne, ale namočený do korubcie." - napísal s. otec Franrišek.

Kým muž opravoval  auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto.
Muž chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si, že ho bije francúzskym kľúčom.
Chlapček je v nemocnici.... stratil všetky svoje prsty kvôli zlomeninám.
Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným pohľadom: - Otec, kedy mi znova narastú prsty?
Otec poznávajúc závažnosť situácie nebol schopný nič povedať.
Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát do neho kopol. Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance.
Chlapec napísal: " ĽÚBIM ŤA, OCKO!"
Veci sú na používanie, ľudia sú na milovanie!
Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA SÚ POUŽÍVANÍ A VECI SÚ MILOVANÉ! Preto stojí ľudstvo tam, kde je.

Na všetko človek príde časom, čo stratil a čo získal, že jazvy na duši a srdci nie sú slabosťou, ale odrazom toho, že nám niekedy na niečom veľmi záležalo...

Keď už človek raz je, tak má dbať, aby bol, a keď dbá, aby bol, a je, tak má byť tým, čím je a nie tým, čím nie je, ako to v mnohých prípadoch je... Jan Werich



Ľahko je zrúcať dom, ťažšie je ho postaviť. Ľahšie je kritizovať, ťažšie je konať. Ak všetok čas premarníme na kritizovanie, nezostane nám čas na činnosť.

Keď sa pýtali Dalai Lamu, čo ho na ľudstve najviac prekvapuje, odpovedal:
Ľudia.
Pretože obetujú zdravie, aby zarobili peniaze; potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie; neskôr sa tak znepokojujú budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť, a tak nežijú ani v prítomnosti, ani v budúcnosti; žijú tak, akoby nikdy nemali zomrieť a zomrú bez toho, aby predtým žili

Všetci cítime, že to, čo robíme, je len kvapkou v oceáne. Ale z oceána ubudne, ak tam bude táto kvapka chýbať. /Matka Tereza/

Láska je prsteň a prsteň nemá koniec.






Múdry človek nemiluje preto,že z toho má prospech, ale preto,že nachádza šťastie v samotnej láske.


Cesta k uzdraveniu a zmiereniu nespočíva v našej snahe byť lepší než ostatní,ale v priznaní, že sme ako ostatní./Henri Nouwen/

Aby sme sa naučili hovoriť ľuďom pravdu,musíme sa naučiť hovoriť ju najprv sebe.--- Najväčšia veda a umenie je porozumenie.

Každý tvoj krok zanechá na ceste stopu, preto si dobre rozmysli kam pôjdeš a prečo.------ Nie každý, kto blúdi, je stratený.

Bohatstvo a chudobu nemajú ľudia v dome, ale v duši....

Smrť nie je iba bodkou, ale aj dvojbodkou. Smrť nie je iba výkričník, ale aj otáznik. -----Nie si to ty, kto nesie kríž, kríž nesie teba.

Neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť. Neúspech nie je hanba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť znova.

Najkrajšou cestou, po ktorej môžeme kráčať tu na zemi, je, keď ideme jeden k druhému.........

Cesta do priateľovho domu nikdy nie je dlhá.



Kedykoľvek si myslíte, že máte úplnú pravdu, tak vás nevedie Boh, ale vy sa snažíte viesť Boha.

Sme stvorení pre vačšie veci, ako byť iba číslom na svete, nie sme tu pre tituly, pre tú či onú prácu. Boli sme stvorení, aby sme milovali a boli milovaní.

Boh nemá nič proti slobode každého z nás zvoliť si akúkoľvek cestu - preto namá ani zodpovednosť za to, kde dôjdeme.

Často sa nám zdá, že začiatok je ľahký. Ale najťažšie je začať znova.   .......................

Priateľ, je niekto, kto pozná pieseň v tvojom srdci a dokáže ti ju zaspievať, keď ty sám si už zabudol jej slova.....

Sme zvyknutí nato, že sa ľudia vysmievajú tomu, čomu nerozumejú.---------

Ako možno obstáť v pokušeniach: Bez dôvery v Generála nemožno vyhrať žiadnu bitku, bez ohľadu na množstvo vojakov a na množstvo zbraní.

 Len keď som zmierený so sebou, môžem rozmýšľať, ako zmieriť rozhádaných ľudí vo svojom okolí. Rozpoltení, nezmierení ľudia šíria rozpoltenosť okolo seba.

Náš život sa skladá zo samých príležitosti k láske. ------------
V loďke života niekedy nemôžeme riadiť smer vetra, ale môžeme prispôsobiť plachty.

Nikto nie je taký slabý, aby nemohol konať dobro.  ---------
Aj po zlej žatve je treba zasiať.

Nebudte na nič ,čo konáte naviazaní do takej miery, že by ste sa znepokojovali, či sa Vám to podarí.
Zverte to Bohu, nechajte ho vyniknúť.

Vaše slzy pozbierali anjeli a vložili ich do zlatého kalicha. Keď raz predstupíte pred Božiu tvár,
nájdete si ich.

Chcete, aby Vás nezarmucovala strata veci tohto sveta? Netúžte veľmi po tom, čo nemáte, a nemilujte
veľmi čo máte.

Láska nie je v nás prirodzene, nie je spôsobená našími skutkami, ale je Božím darom. Láska zo strany človeka je dokonalá vtedy, keď miluje, koľko môže.

Keď túžiš po láske, rozdávaj lásku. Keď chceš milosrdenstvo, buď milosrdný. Keď chceš mať priateľov, buď priateľ. Keď túžiš po kráse, zkrášľuj svet okolo pre iných.

Ste takí mladí, ako sa cítime . Ste takí silní , ako sa sami hodnotíte. Ste takí užitoční, ako ste o svojej užitočnosti presvedčení. Ste takí mladí, ako váš spôsob myslenia.